Cradle to Cradle / Z kolísky do kolísky/
Ide vo svojej podstate o nový prevratný prístup, ktorý sa odlišuje od všetkých doterajších environmentálnych opatrení v priemysle. Namiesto toho, aby sa snažil redukovať negatívne dôsledky produkcie, vníma produkciu ako takú úplne novým spôsobom.
V klasických výrobných postupoch prevažuje výrobný model, ktorý hľadá univerzálne riešenia, aby na globálnom trhu mohol zaujať čo najväčšiu časť, ignoruje prírodnú a kultúrnu diverzitu a jeho výsledkom je veľké množstvo odpadu, ktoré v skutočnosti predstavuje bohatú surovinovú základňu. Pre ilustrovanie rozdielu ponímania pojmu odpad v prírode a v priemysle použili autori v knihe nasledovný príklad. Čerešňový strom vytvára každoročne tisíce kvetov, aby z nich vzišiel aspoň jeden ďalší strom. Z niektorých kvetov sa stane ovocie, zvyšok sa rozloží, je potravou pre rôzne organizmy a obohacuje pôdu, aby v nej nakoniec z niektorých čerešní vyklíčil ďalší strom. Rozkvitnutú čerešňu považuje za niečo krásne a zmysluplné, nie za niečo neefektívne alebo zbytočné. Príroda skrátka funguje ako neustály kolobeh živín, v ktorom neexistuje niečo také ako je odpad. Tento cyklický biologický systém tu fungoval milióny rokov a až donedávna to bol zároveň jediný systém. Tieto prírodné procesy narušil až človek. Začal prírodu pretvárať. „ Ľudia vyťažili suroviny zo zemskej kôry a koncentrovali ich, pozmenili a syntetizovali do obrovského množstva hmoty, ktorá nemôže byť bezpečne vrátená do pôdy. Ľudia sú jediný živočíšny druh, ktorý si zoberie obrovské množstvo živín potrebných pre biologické procesy, ale len málokedy ich vracia späť v použiteľnej forme.“¹
Pre tento model produkcie je tiež typické, že cyklus inovácie výrobku sa stále skracuje a firmy majú záujem, aby spotrebitelia neopravovali, ale nakupovali nové veci. Rovnako pre spotrebiteľa je často lacnejšie kúpiť novú verziu i toho najdrahšieho prístroja než zložitou formou hľadať spôsob, ako opraviť ten pôvodný. „Priemyselná výroba navrhuje produkty so „vstavaným“ opotrebovaním. t.j., aby vydržali iba určitý časový interval, aby vlastne donútili zákazníka k tomu, aby sa pôvodnej veci zbavil a kúpil si novú.“
Cyklický princíp „z kolísky do kolísky“ je naopak alternatívou k predchádzajúcej prevažujúcej lineárnej schéme „z kolísky do hrobu“. Rieši problém odpadu tým, že sa ho nesnaží minimalizovať, ale eliminovať samotný pojem odpadu. Známe motto ‚reduce, reuse, recycle!‘ (slov. ‚obmedziť, znovu použiť, recyklovať‘) síce symbolizuje efektívnejšie využívanie menšieho množstva surovín a energie a tým aj nižšiu produkciu odpadu, ale „ takýto prístup len poháňa jednosmerný model výroby „ od kolísky do hrobu“, ktorý tu je už od čias priemyselnej revolúcie.“
Hlavným mottom tejto knihy je „ Waste=food“, slov. „Odpad=potrava“. Odpadom sú tu myslené materiály, ktoré potom ako živiny kolujú v „metabolizme“, ktorý je bezpečný pre životné prostredie a zdravie človeka. Tieto materiálové toky sa delia na dve kategórie. V prvom prípade je to kolobeh biologickej hmoty a v druhom prípade sa jedná o hmotu technickú, priemyselnú. Biologické živiny sa môžu vrátiť späť do vody či zeme bez toho, aby uvoľňovali toxické či syntetické látky. Technické živiny môžu cirkulovať ako čisté a cenné suroviny v uzavretom cykle.
Tento model možno aplikovať na čokoľvek, čo súvisí s výrobou produktov alebo poskytovaním služieb. Ako náhle raz produkt doslúži, stane sa buď súčasťou prírody bez toho aby ju znečisťoval alebo sa stane surovinou, inými slovami „potravou“ pre nový produkt. Takéto udržiavanie materiálov v uzavretých cykloch maximalizuje hodnotu materiálu bez toho aby dochádzalo k poškodzovaniu ekosystémov. „No aj tak sme vyvinuli priemyslovú infraštruktúru, ktorá ignoruje existenciu obidvoch druhov živín.“
- 🔄
Problematika recyklácie
„Odpad je surovina na zlom mieste v nesprávny čas a v nesprávnej forme“. „Jediná vec, ktorú nemôžete recyklovať je stratený čas.“ Ako bolo vyššie povedané, v odpade vyprodukovanom ľudskou spoločnosťou je skryté obrovské množstvo cenných materiálov. Tie často končia na skládkach v zemi a alebo sú spaľované bez toho aby boli opätovne použité. Cieľom recyklácie je znovu využitie týchto surovín – úspora primárnych zdrojov a zníženie množstva odpadu. Recyklačné procesy je vo svojej podstate možné rozdeliť na tri stupne. Primárnou recykláciou získame materiál, ktorého vlastnosti sa zhodujú s čistým materiálom z ktorého bol recyklovaný. Príkladom použitia v praxi je tzv. bottle2bottle, kedy sa z recyklovaných PET fliaš opäť vyrábajú potravinové obaly. Najbežnejšou je tzv. sekundárna recyklácia, ktorou však získavame surovinu či výrobok nižšej kvality ako bol výrobok predchádzajúci. Recykláciou papieru sa dĺžka vlákien skracuje, čo má okrem iného za následok uvoľňovanie častíc do vzduchu, ktoré pri vdýchnutí do pľúc môžu spôsobiť podráždenie. Pri výrobe textilných vlákien z recyklovaných PET fliaš, kedy sa z roztavenej hmoty vytláčajú vlákna, pôsobením tepla PET degraduje a stráca svoju elasticitu. William McDonough a Michael Braungart nahrádzajú tento spôsob recyklácie slovom „downcycling“ (ang. down = smerom dolu, pokles, zníženie) keď dochádza k znehodnoteniu materiálu.
Obr. cyklus C2C
Pod terciárnou recykláciou sa rozumie buď získavanie chemických látok ( napr. nafty z plastov) alebo energetické využitie odpadu. Chemické látky, ktoré do recyklačného procesu vstupujú, môžu byť často škodlivejšie a nebezpečnejšie než samotná recyklovaná surovina. Napríklad koberec o ktorom výrobca hrdo prehlasuje, že je vyrobený z recyklovaných PET fliaš, znamená iba oddialenie konečného riešenia len o jeden či dva cykly a nakoniec sa z neho pri skládkovaní či spaľovaní uvoľní omnoho viac škodlivín. Recyklácia je tiež obvykle energeticky aj technologicky náročná, cena výkupu druhotných surovín je závislá na dopyte a ten často kolíše. Je teda otázkou, na koľko je recyklácia zisková a efektívna z hľadiska vynaložených nákladov (investície do technológií, triedenia, logistika, spotrebovaná energia…) Tieto náklady bývajú málokedy vyššie než samotná prvovýroba a následná likvidácia. Pokiaľ by sa mali premietnuť do ceny výrobku, znamenalo by to značné navýšenie ceny a o to menší záujem spotrebiteľov. Z týchto dôvodov je nutná podpora štátu formou dotácií. Obtiažna je tiež recyklácia viaczložkových výrobkov, ktoré sa skladajú z rôznych materiálov, ktoré je od seba možné len ťažko oddeliť.
Model „ z kolísky do kolísky“ zahŕňa predovšetkým primárnu recykláciu a dokonca prichádza s novým termínom „ upcycling“ ( ang. Smerom na hor), vďaka ktorému je možné získať produkt vyššej kvality a hodnoty materiálov, ktorý trvalo cirkuluje v uzavretom cykle. Prakticky to znamená, že sa produkt môže v skutočnosti zlepšovať tím, ako koluje cez systém.
-
Koncept „Z kolísky do kolísky“ navrhuje:
Dizajn, ktorý skúma podstatu prírodných systémov, ktoré človek zatiaľ nedokázal v ich dokonalosti prekonať.
Dizajn založený na inherentných vlastnostiach nášho sveta rešpektujúc jeho možnosti.
Dizajn, ktorý vychádza z dostatku energie a surovín na Zemi za predpokladu že vieme ako ich správne použiť. Príroda funguje v dostatku, na princípe slnečnej energie a formou nekonečnej recyklácie látok.
- 📕
O knihe
Kniha Cradle to Cradle: Remaking the way we make things, slov. Z kolísky do kolísky: Pretváranie cesty ako vyrábame veci, ktorá vyšla v r. 2002, je výsledkom dlhoročnej spolupráce nemeckého chemika Michaela Braungarta a amerického architekta Williama McDonougha.
Michael Braungart nar. r. 1958, vyštudoval chemické inžinierstvo, patril k zakladajúcim členom Strany zelených v Nemecku a neskôr viedol chemickú sekciu v medzinárodnej organizácii Greenpeace. V r. 1987 založil agentúru EPEA (Environmental Protection Encouragement Agency), ktorá sa zaoberá výskumom a poradenstvom v oblasti ekologicky inteligentných materiálov a výrobných procesov.
William McDonough sa narodil v r. 1951 v Tokiu. Vyštudoval architektúru a od 80-tych rokov sa zameriaval na environmentálne udržateľnú architektúru, dizajn a transformáciu priemyslových výrobných procesov.Kniha sama o sebe nie je vyrobená z papiera, ale z plastu. Na jej výrobu nie je použitá žiadna drevná hmota ani bavlnené vlákna. Je zo syntetických živíc a anorganických plnidiel. Tento syntetický papier môže byť znova a znova pretavený na inú knihu alebo byť použitý na výrobu niečoho iného a to bez toho, aby sa znižovala jeho kvalita. Je úplne vode odolná, stránky sú prakticky neroztrhateľné. I keď je teda v budúcnosti určená k recyklácii na inú knihu, je dostatočne trvácna na to, aby vydržala po mnoho generácií. V roku 2004 obdržala spoločnosť Melcher Media patent na takto vyrobené knihy po názvom DuraBooks™.
Príklady koncepcie C2C:
Firma Herman Miller má dlhoročnú tradíciu. Bola založená v roku 1923. Niektoré jej produkty sú realizácie takých slávnych dizajnérov ako George Nelson, Isamu Noguchi či manželia Eamsovci. Od 60-tych rokov sa činnosť firmy sústredila hlavne na kancelársky nábytok a posledné desaťročia patrí medzi najrenomovanejších výrobcov kancelárskeho nábytku na svete. Filozofiu firmy tvorí aj dôsledná environmentálna politika. Zámerom tejto spoločnosti je zachovanie vysokého štandardu spolu so začlenením environmentálne udržateľných materiálov a výrobných procesov.
Na základe Cradle to Cradle Design protokolu, ktorý vytvorila spoločnosť MBDC a ktorý firma Herman Miller prevzala, je každý nový návrh hodnotený v troch kľúčových oblastiach. Po prvé je preskúmané, či všetky materiálové vstupy sú tie najbezpečnejšie dostupné. Po druhé je hodnotený podiel recyklovaných materiálov vo výrobku a tiež to, aký podiel z tohto výrobku môže byť opätovne recyklovaný. A po tretie musí byť zabezpečené, aby výrobok mohol byť ľahko rozoberateľný na časti. V budúcnosti táto firma hodlá všetky svoje produkty, nové aj súčasné, posudzovať v rámci Cradle to Cradle design protokolu. Výsledkom spolupráce firmy Herman Miller s nemeckým štúdiom 7,5 mal byť produkt, ktorý by tieto zásady reprezentoval.
MIRRA® chair
Tak vznikol v roku 2003 akýsi pionier propagujúci koncept Cradle to cradle. Kancelárska stolička MIRRA. Jej ergonomické vlastnosti sú výnimočné. Bezrámové operadlo je vyrobené z jedného kusu, veľké množstvo otvorov ho člení na tri zóny. Stolička umožňuje nasledujúce nastavenia: výšku a hĺbku sedacej plochy, výšku, šírku a uhol podrúčky, rôzne nastavenia sedacej časti a bedrovej opierky. Sedadlo pozostáva z priedušnej textílie a rovnomerne prenáša tlak tela. Táto textília môže byť použitá aj na operadle. Mirra spĺňa aj náročné estetické kritériá. Má však najmä výnimočné environmentálne kvality. Tento výrobok obsahuje 42% recyklovaných materiálov a je z 96% recyklovateľná. Oceľové a hliníkové komponenty sú 100% recyklovateľné a väčšina z nich je povrchovo upravená práškovými farbami, ktoré uvoľňujú zanedbateľné množstvá prchavých organických látok. Operadlo z lisovaného polyméru môže byť recyklované až 25 krát. Penové a textilné materiály môžu byť recyklované do rôznych podôb – od automobilových komponentov až po kobercové podklady.
Jednotlivé varianty Mirra sú ozanečené certifikátmi C2C.
Obr. Mirra Chair
Tu sú ďalšie modely s certifikátom C2C
Obr. úložný systém Teneo, C2C silver
Obr. SAYL chair, Yves Behar, 2010, $399; C2C Silver
Novinkou roku 2010 bola kancelárska stolička SAYL, ktorej konštrukcia je inšpirovaná vysutým mostom a navrhol ju Yves Béhar. Asi po 1000 skiciach a 70 prototypoch tak vznikla stolička s použitím minima materiálov. Operadlo nemá žiadny rám, tvorí ho podpera v tvare Y. Medzi podperou a sedákom je natiahnutá sieť z elastoméru. Tá umožňuje široký rozsah pohybu užívateľa spolu so spoľahlivou oporou chrbtice v oblasti krížov a bedier. Je z 93% recyklovateľná a obsahu 21% recyklovaných materiálov.
1 McDonough, W. 2002, Cradle to cradle
