Ekodizajnové checklisty
Metóda ekodizajnových checklistov bola vyvinutá Hansom Brezetom a Caroline van Hemelovou. Je bežne používaná ako doplnok semi – kvantitatívnej metódy MET Matice. Hlavným cieľom tejto metódy je podpora dizajnérov pre systematické znižovanie negatívnych environmentálnych dopadov navrhovaných produktov na životné prostredie. Vytváraním záznamov, ktoré následne vyhodnocujeme jednoducho postupujeme pri analýze.
Checklisty predstavujú najjednoduchšiu a najbežnejšiu kvalitatívnu metódu environmentálnej analýzy. Pracujú so súbormi kontrolných otázok zameraných na vyhodnocovanie jednotlivých fáz životného cyklu výrobku.
Centrum Inovací a rozvoje v ČR v jednej zo svojich publikácií vysvetľuje jednoduchú metódu, ktorá pracuje na báze podobnej ABC analýze. Každému aspektu fáz životného cyklu je priradené hodnotenie A (ideálna situácia), B (potenciál pre zlepšenie) alebo C (nutné zlepšenie). Hodnotenie prejde všetkými aspektami a následne sa rozhodne, aké opatrenia navrhneme pre tie aspekty, ktoré majú hodnotenie B alebo C, t.j. tie u ktorých je nutné ich negatívny dopad obmedziť. Táto metóda je vhodná pre použitie v prvotných konceptoch dizajnérskych návrhov a preto je v podstate jednou z najjednoduchšie aplikovateľných aj na bežné semestrálne zadania. Je pomerne rýchla a nevyžaduje množstvo predchádzajúcich skúseností.
Práve z dôvodu, že táto metóda sa javí najjednoduchšou a zároveň najefektívnejšou pre študentov, dovoľujeme si uviesť práve z dôvodu prehľadnosti A,B,C charakteristiky nasledovné checklisty. EKM checklisty boli upravené pre potreby dizajnérov. Nadväzujú štruktúrou na pracovné listy, ktoré boli vytvorené v rámci projektu Leonardo da Vinci: Prenos informácií o ekodizajne, ktorý realizovalo Centrum inovací a rozvoje ČR v r. 2004-2006.
Checklisty sú rozdelené podľa jednotlivých fáz životného cyklu výrobku do 5 skupín.
Fázy životného cyklu výrobku
Checklisty sme sa snažili prispôsobiť potrebám dizajnérov. Pri ich aplikácii však odporúčame prispôsobiť si ich individuálnym potrebám konkrétnych projektov.
Príklad použitia metódy DIPO – CRADLE
