V súčasnosti je dostupných a overených množstvo postupov a manuálov, ktoré sa snažia sprostredkovať a ukázať možnosti implementácie ekodizajnu. Primárne boli navrhnuté odborníkmi pre firmy a podniky a vyžadujú si zostavenie projektového tímu, ktorého úlohou je realizovať ekodizajnový projekt pre vybraný výrobok a začleniť ekodizajn do interných procesov podniku. Dizajnér sa v tomto procese stáva len jedným z členov projektového tímu a jeho úloha je jedna z mnohých.
Veľké firmy a podniky, pokiaľ sa rozhodnú využiť potenciál ekodizajnu pre svoje výrobky či služby, si obvykle najímajú externých konzultantov, ktorý celý ekodizajnový projekt pripravia k realizácii alebo zaisťujú metodický a konzultačný servis. Menšie a stredné podniky majú možnosť uplatňovať princípy ekodizajnu formou zjednodušených projektov, ktoré vychádzajú z overených návodov a krokov pre implementáciu, ktorých cieľom je to, aby potrebné časové, personálne aj finančné zdroje boli čo najmenšie.
Ekodizajnové nástroje rozdeľujeme z hľadiska zvolenej metodiky na kvalitatívne – menej presné, semi kvalitatívne a kvantitatívne metódy.
Ekodizajnové koncepcie tvoria na druhej strane ucelené komplexné prístupy k navrhovaniu udržateľných výrobkov.
Z hľadiska presnosti, ale aj náročnosti môžeme považovať kvantitatívne zamerané ekodizajnové nástroje za najpresnejšie, ale pre bežného dizajnéra aj najzložitejšie a prakticky v bežnej ateliérovej tvorbe, ktorej chýba priama prepojenosť s praxou nepoužiteľné.
Vo všeobecnosti platí, že čím detailnejšiu informáciu o výrobku požadujeme, tým komplexnejšia musí byť environmentálna analýza. Jednotlivé postupy sa líšia svojou komplexnosťou, náročnosťou na kvalitu dát a časovou náročnosťou.
V EKM sú vybrané len niektoré z množstva existujúcich nástrojov. Dôvodom zúženého výberu sú nasledovné fakty. Existuje veľké množstvo postupov, ktoré sú si s menšími obmenami veľmi podobné a uvádzať všetky je jednak nemožné a tiež neefektívne. Predstavené ekodizajnové nástroje treba brať ako ukážky postupov z ktorých sa môže študent inšpirovať pri svojej snahe o vylepšenia environmentálneho profilu svojich návrhov. Chceme zdôrazniť, že vybrané postupy sme sa snažili prispôsobiť potrebám študentov dizajnu a jednotlivé kroky sme prispôsobili tak, aby bolo ich používanie v reálnych schopnostiach študentov. Navrhnuté vlastné individuálne postupy, sa snažia zohľadniť špecifickú pozíciu študenta a jeho možností.
Didaktické pomôcky – taburety DIPO boli navrhnuté pre potreby názorného použitia nového ekodizajnového nástroja EKM (ekodizajn koncept manuálu). Jednotlivé návrhy slúžia ako vizuálne pomôcky na ktorých je ukázaný spôsob použitia jednotlivých kvalitatívnych a kvantitatívnych ekodizajnových nástrojov a koncepcií. Niektoré z taburetov názorne ukazujú potenciál možností pre prípadný redizajn výrobkov v zmysle vylepšenia ich životného cyklu.
Tieto nástroje sú ideálne v tom prípade, keď stačí previesť rýchle a orientačné zhodnotenie dopadov produktu.
Kvantitatívne metódy poskytujú najpresnejšie a najobjektívnejšie výsledky pri analýze dopadov produktov na životné prostredie.
Ekodizajnové environmentálne koncepcie predstavujú ucelené spôsoby navrhovania udržateľných výrobkov.