Prvý certifikačný ekolabelingový systém (program) centrálne riadený treťou (nezávislou) stranou (v tomto prípade Federálnym ministerstvom životného prostredia) bol zriadený v roku 1977 a uvedený do praxe v Nemeckej spolkovej republike v roku 1978. Program sa v Nemecku rýchlo rozšíril a o udelenie ekoznačky „Modrý anjel“ za začali uchádzať aj zahraničné firmy pôsobiace na nemeckom trhu. Úspech nemeckého ekolabelingového programu viedol k založeniu ďalších ekolabelingových programov. Druhým štátom, ktorý zaviedol jednotné označovanie výrobkov ohľaduplných voči životnému prostrediu, bola v roku 1988 Kanada. Kanadský program (Environmental Choice Program – ECP) bol vytvorený v rámci záväzku kanadskej vlády podporovať trvalo udržateľný rozvoj a zahŕňať aspekty ochrany životného prostredia do ekonomického rozhodovania. Dňa 6. Novembra 1989 bol rozhodnutím Škandinávskej rady ministrov zodpovedných za záležitosti spotrebiteľov vyhlásený nordický ekolabelingový program „Biela labuť“, ktorý bol prvým nadnárodným programom. Na uplatňovaní harmonizovaného, dobrovoľného a pozitivistického nordického environmentálneho programu označovania výrobkov sa podieľajú Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko. Postupne boli vyhlasované ďalšie programy, v roku 1989 bol vyhlásený národný ekolabelingový program v Japonsku, v roku 1989 bol vyhlásený prvý privátny program riadený súkromnou spoločnosťou Green Seal v USA. Rakúsky ekolabelingový program bol založený ako štátny a národný v roku 1991. V roku 1992 bol Nariadením Rady (ES) 880/1992 z 23. 3. 1992 založený nadnárodný ekolabelingový program EÚ, ktorý bol novelizovaný Nariadením (EC) 1980/2000. Globálna sieť environmentálneho označovania – GEN (Global Ecolabelling Network) bola založená v roku 1994. GEN je nezisková mimovládna organizácia. V tejto sieti sú združené jednotlivé národné a nadnárodné programy z celého sveta.
Na Slovensku prostredníctvom značky „Environmentálne vhodný výrobok“ (EVV) dostáva spotrebiteľská verejnosť garantované informácie o výrobkoch, ktoré sú ohľaduplné voči životnému prostrediu. V súlade s Nariadením Rady 880/92/EEC o európskom ekolabelingovom systéme bol v SR vypracovaný Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov (NPEHOV), prijatý uznesením vlády SR č. 97 z Februára 1996 a vyhlásený ministrom životného prostredia SR s účinnosťou od apríla 1997. V NPEHOV sú značkou EVV obsiahnuté všetky dôležité zásady programu EÚ a rešpektované prvky a zásady významných zahraničných programov environmentálneho označovania. Ide o program, ktorý procedurálne zahŕňa environmentálne označovanie typu I, ktorého zásady, princípy a postupy sú normalizované v STN ISO 14024. V rámci aproximačného procesu sa v podmienkach SR zabezpečila implementácia Nariadenia (EC) 1980/2000 schválením zákona NR SR č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov. Význam uplatňovania programov environmentálneho označovania výrobkov na medzinárodnom poli sa výrazne zvýšil ich zaradením do medzinárodných noriem radu ISO 14000.
Tieto medzinárodné normy sú dobrovoľné, vypracovávané a zavádzané na základe konsenzu. Podmieňujú významnou mierou nielen smerovanie rozvoja programov environmentálneho označovania výrobkov, ale aj ich skvalitňovanie.
Ide o environmentálne označovanie, ktoré sa riadi programom vo väčšine prípadov na národnej úrovni, podľa ktorého sa právo používať environmentálnu značku udeľuje výrobkom spĺňajúcim vopred stanovené požiadavky. Programy environmentálneho označovania typu I sú dobrovoľné, môžu byť vykonávané štátnymi, ale aj súkromnými organizáciami. Môžu mať rozmer národný, regionálny alebo medzinárodný. V súčasnej dobe sa programy environmentálneho označovania riadia zásadami normy ISO 14024. Značka identifikuje výrobky, ktoré sú v rámci určitej výrobkovej skupiny určené ako environmentálne vhodné (ekolabeling).
Obr. Prehľad jednotlivých značiek používaných v rámci environmentálneho značenia typu
Tento typ označovania je zadefinovaný v STN ISO 14021 Environmentálne značky a vyhlásenia. Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach (Environmentálne označovanie typu II). Umožňuje uvádzať vlastné vyhlásenia tvrdení o environmentálnych vlastnostiach výrobkov, formulované výrobcami, dovozcami, distribútormi, maloobchodníkmi alebo kýmkoľvek, kto má pravdepodobný prospech z tvrdenia. Vlastné vyhlásenia sa môžu uvádzať aj bez certifikácie treťou stranou. Označovanie typu II umožňuje výrobcom alebo dovozcom, zlepšujúcim svoje environmentálne správanie a environmentálnu kvalitu výrobkov, zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v prípade, keď nie sú vopred stanovené špecifické požiadavky v rámci národného alebo európskeho systému označovania.
Cieľom používania vlastných vyhlásení výrobcami alebo dovozcami je prostredníctvom podávania overiteľných, presných a nezavádzajúcich informácií o environmentálnych aspektoch výrobkov podporovať dopyt a dodávanie tých výrobkov, ktoré spôsobujú menšiu záťaž na životné prostredie a stimulovať na základe hospodárskej súťaže environmentálne zlepšovanie prostredníctvom trhu.
Vlastné environmentálne vyhlásenia musia byť:
- presné, konkrétne a overiteľné
- odôvodnené a overené
- špecifické pre environmentálny aspekt, ktorý je predmetom tvrdenia
- musia brať do úvahy dôležité aspekty životného cyklu výrobku
- nesmú byť neurčité alebo nešpecifické napr.,-. „ekologický“, „priateľský voči životnému prostrediu“ a iné
- vlastné vyhlásenia nenahrádzajú ani nemenia environmentálne informácie, tvrdenia alebo označovanie požadované na základe právnych predpisov alebo akýchkoľvek iných použiteľných právnych požiadaviek. Vyjadrujú dobrovoľné aktivity výrobcov alebo dovozcov vo forme nadštandardných environmentálnych výrobkov
- vyhlasovateľ vlastných environmentálnych vyhlásení, ktoré zvyšujú jeho environmentálne správanie, má spĺňať základné požiadavky týkajúce sa výrobku t.j. právne a technické predpisy
Značky III. typu – environmentálne vyhlásenia predstavujú kvantifikovateľné informácie o výrobku založené na vopred určených ukazovateľoch hodnotiacich životný cyklus výrobku s aplikáciou inventarizačnej analýzy LCA. Programy využívajúce značky sú dobrovoľné systémy, pri ktorých priemyselné odvetvie alebo nezávislá inštitúcia vytvorí vyhlásenie typu III so stanovenými minimálnymi kritériami a požiadavkami, vybranými skupinami parametrov a definuje účasť a podobu spolupráce s treťou stranou. Zatiaľ sa za environmentálne vyhlásenie v súlade s normou ISO 14025 považuje vyhlásenie založené na inej metodike hodnotenia životného cyklu výrobkov ako je metodika LCA podľa ISO 1404X. Normy pre environmentálne označovanie a vyhlásenia zvyšujú hodnovernosť environmentálnych výpovedí o výrobkoch a účinnejšie zabraní zneužívaniu ťažko kontrolovateľných vplyvov na životné prostredie v marketingovom a konkurenčnom boji. Na druhej strane pre mnohé existujúce spôsoby hodnotenia a označovania to znamená upraviť vlastné postupy a systém tak, aby vyhovoval požiadavkám noriem ISO a aby mohol ťažiť z ich všeobecnej akceptácie vo svete.
