Ekodizajn je systematická metóda začleňovania environmentálnych aspektov do procesu navrhovania výrobku. Býva niekedy tiež označovaný ako dizajn životného cyklu výrobku alebo environmentálne priaznivý dizajn. Podstatou ekodizajnu je navrhnúť výrobok s takým materiálovým zložením, vlastnosťami a funkciami, aby jeho dopad na životné prostredie bol v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Tieto parametre ekodizajn dosahuje predovšetkým tak, že znižuje environmentálnu záťaž v celom životnom cykle výrobku, od návrhu po likvidáciu výrobku po skončení doby jeho životnosti. Okrem hľadiska šetrnosti k životnému prostrediu zohľadňuje ekodizajn ďalšie obvyklé požiadavky zákazníkov na vlastnosti výrobku, napr. funkčnosť, kvalitu, bezpečnosť, nízke náklady na obsluhu a zaobstaranie si výrobku, zaujímavé konštrukčné riešenia a v neposlednom rade tiež ergonomické a estetické vlastnosti.
Teraz už vieme, že pokiaľ je cieľom spoločnosti trvalo udržateľný rozvoj v prepojení na dizajn, je nevyhnutné posudzovať dopad produktu na životné prostredie po jeho uvedení na trh. To znamená integráciu ekologicky udržateľných postupov a prístupov do výrobných procesov, výrobkov a ich funkcií a zároveň do nášho správania sa v súvislosti s ich používaním. V praxi by sme teda od kvalitného dizajnu nemali očakávať len funkčnosť a estetický vzhľad, ale práve aj jeho ekologickosť.
Navrhovať ekologicky znamená premýšľať o produkte ako o funkčnom celku. Dizajnér má vytvárať nielen formu a funkciu, ale aj environmentálny profil výrobku, jeho správanie sa a nové výrobné postupy v mene snahy o trvalú udržateľnosť životného prostredia. Úspora energie, materiálov, balenia a dopravy v rátane riešenia problémov viazaných na likvidáciu, to všetko sú témy, ktoré tvoria základnú štruktúru udržateľného rozvoja.
Ekodizajn v skutočnosti označuje živú tvorivú schopnosť hľadať alternatívne systémy, technológie a výrobné stratégie. Výrobky navrhované týmto spôsobom, sú flexibilné, trvácne, multifunkčné, adaptabilné a recyklovateľné.
Ekodizajn vychádza z konceptu tzv. životného cyklu výrobku. Tento cyklus nezačína výrobou, ale už vo fáze surovín a materiálov. Následne zahrňuje ich prepravu, spracovanie pri výrobe, balenie, dopravu a distribúciu hotového výrobku, či polotovaru. Životný cyklus ďalej pokračuje fázou používania a údržby výrobku a vo väčšine prípadov končí odstránením výrobku po skončení jeho životnosti.
Obr. aspekty ovplyvňujúce dizajn výrobku
Príčiny zavádzania eko-dizajnu
V súčasnosti hlavné príčiny zavádzania ekodizajnu mimo historických súvislostí, je možné hľadať aspoň v troch oblastiach: Prvou je zvýšené povedomie spotrebiteľov a ich tlak na podniky, aby ich výrobky a služby spĺňali nielen vysoké kvalitatívne štandardy, ale mali aj dobré environmentálne vlastnosti. Druhým motorom je sprísňujúca sa európska legislatíva v oblasti životného prostredia, ktorá sa už dnes týka všetkých, aj slovenských, hospodárskych subjektov, nakoľko bol v decembri 2010 schválený zákon o ekodizajne (zbierka zákonov č. 529/2010). Treťou silou je rastúci záujem investorov (predovšetkým zahraničných) investovať do podnikov so zdravou environmentálnou a sociálnou politikou.
Zásady eko-dizajnu
I keď sa ekodizajn stále vyvíja, dá sa povedať, že jeho hlavné zásady, ktoré boli uverejnené ako prvé v americkom časopise Innovation v roku 1992, zostávajú rovnaké. Ide o sedem nasledovných zásad:
7 zásad ekodizajnu
Prioritou dnešnej doby je predovšetkým konzum. Konzumná spoločnosť má v sebe nastavené priority, ktoré sledujú jeden cieľ – úžitok.
Ak sa na situáciu pozrieme z hľadiska množstva vyprodukovaných výrobkov vo vzťahu k ich skutočnej potrebe, môžeme si dovoliť konštatovať, že výrobky sa vyrábajú preto aby sa nezastavila výroba. Jan Lucassen, popredný holandský dizajnér, to vidí rovnako. “Moderná spoločnosť masovo vyrába tovary, nie pretože ich všetky potrebuje, ale pretože ekonomika potrebuje masovú výrobu. Spoločnosť je tak zameraná na rast, že sa zdá, akoby pozabudla, že ekonomika je v skutočnosti interakciou medzi ponukou a dopytom.”
Erich Fromm označuje tento spôsob existencie (tzv. modus bytia) prívlastkom MAŤ. Pod týmto módom vlastnenia Fromm rozumie túžbu a úsilie, ktoré však v konečnom dôsledku vedú k zotročeniu človeka vlastníctvom, k predsudkom, manipulácii (či už s ľuďmi alebo s prírodou) a v neposlednom rade k odcudzeniu človeka. De facto ide o existenciu zameranú na vlastnenie. Naproti tomu, druhý spôsob existencie BYŤ zahŕňa takú existenciu, ktorá je orientovaná na živý, reálny vzťah k okolitému svetu. Avšak modus BYŤ je pre väčšinu ľudí, vyznávajúcich konzum a spotrebu, omnoho menej zrozumiteľný ako modus MAŤ. Pod módom BYŤ si treba predstaviť stav, ktorý sa týka prežívania. V móde BYTIA sa jedná o bytie nezávislé a slobodné, ktoré je riadené kritickým myslením. Základnou charakteristikou tohto spôsobu bytia je potom to, že sa jedná o aktívne bytie-aktívne v zmysle vnútornej myšlienkovej aktivity, ktorá dovoľuje človeku dať priestor svojím schopnostiam a talentu.
Mohli by sme povedať, že módy bytia, o ktorých tu práve hovoríme, „vyjadrujú dva odlišné druhy orientácie voči sebe a svetu, dva odlišné druhy štruktúry charakteru, z ktorých ten prevládajúci celkovo určuje myslenie, cítenie a jednanie daného človeka“ a aj spoločnosti.
Dnešnú spoločnosť by sme si mohli nazvať spoločnosťou konzumnou. Z toho, čo bolo doteraz naznačené totiž vyplýva, že konzum je len jednou z foriem vlastnenia. Aby sme mohli žiť, musíme určité veci mať, vlastniť, avšak vlastnenie vecí sa stáva zhubným, pokiaľ nás ženie túžba mať stále viac a viac. Keď začíname žiť na svoj úkor, keď sa spotreba stáva cieľom. Práve to je na konzume zradné, žiada aby spotrebiteľ konzumoval stále viac, pretože predchádzajúce konzumácie časom strácajú svoj uspokojujúci charakter.
Kde sa teda v tejto spleti užívania a hedonizmu, v dobe, v ktorej by sa paradoxne „ekologickými spoločnosťami“ dali nazvať hádam už len primitívne kmene žijúce v pralese ďaleko od civilizácie, nachádza eko-užívateľ? A kto to vlastne eko-užívateľ (spotrebiteľ) je? Čím sa odlišuje od bežného spotrebiteľa? Resp. ako sa eko-spotrebiteľom stať?
Iva Štětovská, rozoznáva niekoľko podnetov, či dôvodov, ktoré ovplyvňujú človeka pri rozhodovaní stať sa eko-spotrebiteľom:
- Ako prvé uvádza osobné dôvody, za ktorými stojí potreba zviditeľniť sa. Ide o ľudí, ktorí majú pocit, že nepresadia inú vec inak ako prostredníctvom happeningovej pozornosti médií. Týchto ekologických aktivistov pomenováva ekoteroristami.
- Za ekologickou aktivitou môžu stáť aj obavy, alebo strach z toho, čo človek je, čo dýcha, v čom býva, čoho sa dotýka…
- Odmietnutie oficiálnych hodnôt, resp. vytvorenie osobnej hierarchie hodnôt môže byť tretím dôvodom zrodu eko-užívateľa. Ide o typ ľudí, ktorý majú potrebu byť v opozícii voči väčšinovej spoločnosti.
- Potreba aspoň minimálneho ovplyvnenia sveta okolo seba je ďalším podnetom vzniku ekologického uvažovania a správania človeka.
- Nakoniec postoj: „nie je mi jedno, čo sa okolo mňa deje!“ je snáď najideálnejším podnetom pre rozhodnutie byť eko-užívateľom. Ak dokážeme vnímať svet ako rozsiahlejší systém a prírodu ako partnera v dialógu, nielen ako obyčajný predmet výrobných aktivít, stanú sa z nás ozajstní EKO-ľudia. Stanú sa z nás ľudia zameraní na BYŤ a nie MAŤ. Práve tu totiž nastáva priestor pre ono aktívne a tvorivé myslenie. Práve tu sa môže prejavovať živý, reálny vzťah k okolitému svetu. Práve eko-správaním sa z nás môžeme objaviť onú pravú prirodzenosť, v ktorej príroda bude vytvárať nás a my budeme pomáhať spoluvytvárať ju.
Toto je pohľad psychológov. Snáď nám prepáčia, keď ho nazveme trocha ideálnym. Realita je totiž iná. V reálnom svete, ako sme už skôr naznačili, žije viac tých, ktorí si produkty zhromažďujú, ktorí žijú v nadbytku, ktorí si ich doslova užívajú. A práve preto je našou úlohou, úlohou dizajnérov, navrhovať také produkty, aby sa eko-používateľmi stávali ľudia nielen vedomým rozhodnutím, ale kúpou samotného výrobku.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že eko-produkty sú niečo extra v porovnaní s bežnými produktmi. V skutočnosti majú zväčša rovnaké úžitkové vlastnosti ako všetky ostatné. Jediný rozdiel je v ich vzťahu k životnému prostrediu. Táto pridaná hodnota je výsledkom práce dizajnéra, ktorý má poznanie, chápe problémy v súvislostiach, pričom neustále hľadá nové riešenia smerujúce k udržateľnosti životného prostredia.
Dnes je na trh uvádzaných veľa výrobkov a technológií, ktoré sa hlásia k princípom udržateľného rozvoja a snahám, čo najviac obmedziť negatívny dopad na životné prostredie. Stretávajú sa s rozličnými reakciami.
Na jednej strane skeptici tvrdia, že ide len o efektnú nálepku, módu, marketingovú stratégiu, ktorá vhodne zareagovala na potreby istej skupiny ľudí, pragmatici s kalkulačkou v ruke počítajú, či sa im „ekologické“ správanie vyplatí. No a idealisti sa tak správali už dávno predtým, než ich postoj získal marketingové označenie.
K dizajnu sa bežne pristupuje ako ku pôsobivému vonkajšiemu stylingu logicky použitých technológií a materiálov, nadväzujúcemu na obsah výrobku. V bežnom uvažovaní si ho verejnosť rozhodne nespája s etikou. Prepojenie dizajnu a etiky je však veľmi dôležité. Na morálnu zodpovednosť dizajnérov poukazujú už od šesťdesiatych rokov mnohí kritici rozhorčení exploatáciou životného prostredia. Ekodizajn, relatívne úspešne zavedený pojem, neznamená podľa jeho zástancov len ekologicky ohľaduplnú tvorbu, vyplnenú princípmi recyklovateľnosti a šetrnosti k prírode, ale aj sociálnu angažovanosť, zohľadnenie ekonomických ideálov a základného humánneho taktu.
„Z veľkej časti sa o dopade výrobku na životné prostredie rozhoduje už v priebehu jeho návrhu“
Dizajnér pracujúci podľa platnej legislatívy, dodržiavajúc zákon o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov má kvôli nedostatočnému povedomiu spotrebiteľov ťažké podmienky pre presadenie svojich produktov pred konkurenčnými. Množstvo ľudí zvykne spoločne protestovať proti rôznym skládkam. Len mizivé percento z nich, by bolo však ochotné vzdať sa nákupu tovaru, ktorý by bol v rozpore s týmto zákonom, ak by bol cenovo alebo inak výhodný. Je na povedomí dizajnérov samotných, ktorý sa stávajú zamestnancami firiem a štúdií, aby platné normy automaticky používali a uplatňovali vo svojich projektoch.
Najjednoduchšie je začať budovať toto povedomie už priamo v procese samotného štúdia odboru dizajn.
Je fakt, že ekologické produkty majú väčšiu nádej na úspech. Ekologická uvedomelosť dizajnéra svedčí o tvorivom prístupe a väčšej šanci novátorstva a kreatívneho potenciálu v dizajne. Ako už bolo spomenuté, ekodizajn rozširuje tradičný dizajn o nové pohľady a riešenia pri zachovaní alebo zlepšení funkcií a účelu produktu.
Základný postup pri vývoji výrobku šetrného voči životnému prostrediu sa s tradičným postupom vývoja výrobku zhoduje v tom, že rovnako ako tradičný postup vychádza z určitého zadania, ktoré je niekoľkými krokmi preverované a vylepšované tak, aby boli optimálne splnené všetky dôležité požiadavky. Jednotlivé kroky obvyklého navrhovania výrobku teda zostávajú zachované, ibaže sú v nich zohľadnené dopady produktu na životné prostredie v celom jeho životnom cykle. Do záverečného štádia tak v oboch prípadoch spadá vypracovanie komplexnej dokumentácie nutnej k začatiu výroby nového alebo inovovaného výrobku, odskúšanie prototypov a prípadné práce spojené s uvedením výrobku na trh.
Odlišnými rysmi ekodizajnu od tradičného spôsobu vývoja výrobku je predovšetkým stanovenie environmentálneho profilu výrobku a zvolenie vhodnej stratégie ekodizajnu, čiže spôsobu, ktorým bude negatívny dopad výrobku na životné prostredie znížený. Environmentálny profil získame spracovaním informácií o dielčích environmentálnych dopadoch surovín a materiálov vstupujúcich do výroby, medziproduktov, dopadoch výrobných procesov a ďalších fáz životného cyklu. Environmentálny profil môže mať formu zoznamu absolútnych hodnôt (váhové, objemové) materiálov použitých pre výrobu výrobku, alebo formou takzvaných bodov zhodnotenia dopadu vychádzajúcich z ekodizajnových metodík.
Na základe tohto profilu existujúceho výrobku potom môžeme pri vývoji výrobku a návrhu jeho vlastností zamerať pozornosť na významné dopady, prípadne dopady, ktoré je možné efektívne znížiť a navrhovať také opatrenia, ktoré vylepšia celkový environmentálny profil výrobku.
Pri analýze dopadov výrobku na ŽP nás zaujímajú na jednej strane environmentálne aspekty výrobku na druhej strane environmentálne dopady. Tieto pojmy sú definované v norme ISO 14001.
Environmentálne aspekty sú prvky činností súvisiace s daným výrobkom, ktoré môžu mať vplyv na ŽP. Analyzujú sa teda všetky činnosti v priebehu životného cyklu výrobku a zisťuje sa, či majú vplyv na prostredie. Podľa normy ISO 14001 je environmentálny dopad definovaný ako akákoľvek zmena ŽP, či už negatívna alebo pozitívna.
Obr. environmentálne dopady/aspekty
Ekodizajn vychádza z konceptu tzv. životného cyklu výrobku. Tento cyklus nezačína výrobou, ale už vo fáze získavania surovín a materiálov. Následne zahrňuje ich prepravu, spracovanie pri výrobe, balenie, dopravu a distribúciu hotového výrobku či polotovaru. Životný cyklus ďalej pokračuje fázou používania a údržby výrobku a vo väčšine prípadov končí odstránením výrobku po uplynutí doby jeho životnosti. Životný cyklus väčšiny dnešných výrobkov zahrňuje cyklus tzv. „od kolísky do hrobu“ („cradle to grave“), čo znamená, že cyklus končí v okamžiku odstránenia výrobku po skončení jeho životnosti vo forme odpadu alebo druhotnej suroviny. Výrobok sa stáva odpadom alebo druhotnou surovinou využiteľnou pre iný výrobok, napr. kovový šrot po demontáži kovových zariadení po skončení životnosti.
Ekodizajn by sa mal usilovať o to, aby recyklácia, či opätovné použitie výrobku, pri ktorom sa výrobok či jeho časť navracia späť na začiatok životného cyklu („z kolísky do kolísky“) boli predvídané už vo fáze navrhovania výrobku, t.z. bolo s nimi materiálovo aj konštrukčne dopredu počítané. Až v takom prípade môžeme hovoriť o cyklickom procese smerujúcom k udržateľnej výrobe a spotrebe.
Metodika analýzy životného cyklu výrobku (LCA) bude opísaná v druhej sekcii nástroja, nakoľko ju zaraďujeme medzi kvantitatívne ekodizajnové nástroje.
Obr. životný cyklus výrobku
Inovácia výrobkov je pre podniky zásadným krokom pre ekonomický rast a konkurencie schopnú pozíciu na trhu. Firmy, ktoré efektívne integrujú inovácie do procesu vývoja nových výrobkov, môžu týmto spôsobom získať významnú konkurenčnú výhodu. Inovácia je široký pojem, ktorý sa používa v mnohých kontextoch rovnako ako dizajn. Jedna z definícií inovácie znie: Inovácia vyjadruje zmenu v pôvodnej štruktúre výrobku, t.j. prechod k novému stavu vnútornej štruktúry.
Základnými prvkami priemyselných inovácií sú: základné poznatky a know-how, idei, ktoré transformujú základné poznatky do nových výrobkov, procesov a služieb.
Inovácia výrobkov je orientovaná navonok. Jej cieľom je zvýšiť záujem zákazníkov a predaj. Do inovácie patria zmeny vzhľadu výrobkov, funkcie, materiálov a technológii, výrobných prostriedkov a štruktúry organizácie marketingovej stratégie výrobku a trhu.
Z nášho pohľadu sú dôležité práve inovácie produktov, ktoré sú charakteristické efektívnym zavedením nových výrobkov, ktorých vlastnosti, aplikácia použitia a vzhľad sa pozitívne líšia od produktov existujúcich. Z hľadiska trvalej udržateľnosti výrobkov na trhu je proces inovácie často spájaný s čistejšou produkciou menej zaťažujúcou životné prostredie a systémovou formou riadenia výrobného procesu na základe legislatívy ISO 14000.
Inovácia je pre organizáciu spôsob, ako zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Skúsenosti s proaktívnymi organizáciami všetkých veľkostí ukazujú, že stratégia ekodizajnu môže ponúknuť stimuly na inovácie. Strategické environmentálne výbery urobené organizáciou, monitorovanie kľúčových činností konkurentov v odbore a dialóg so zainteresovanými stranami poskytujú základ na posilnenie inovácií. Princípy ekodizajnu, ako je funkčnosť a uvažovanie v rámci životného cyklu, prevencia znečisťovania, prinášajú viac s menšími prostriedkami a menia tak myslenie. Poskytujú tiež inšpiráciu na rozvíjanie nových typov podnikania.
Výber materiálov:
Minimalizácia obsahu nebezpečných látok
Využívanie recyklovateľných a recyklovaných materiálov
Využívanie trvanlivejších materiálov
Zníženie spotreby materiálov
Zmeny výrobných procesov:
Znižovanie odpadov z výroby
Znižovanie spotreby energií
Znižovanie množstva nebezpečných látok vo výrobe
Používanie výrobku:
Vyššia energetická účinnosť
Znižovanie emisií a odpadov
Minimalizácia obalov
Multifunkčný dizajn
Recyklácia a opätovné použitie výrobku:
Využitie recyklovateľných materiálov
Zaistenie ľahkej demontáže
Zníženie počtu materiálov
Vhodné značenie súčastí
Zjednodušenie výrobku
Štandardizácia materiálov
Predĺženie životnosti výrobku a jeho komponentov
Konštrukcia výrobku uľahčujúca jeho opravu a renováciu
Konštrukcia výrobku uľahčujúca jeho modernizáciu
Výroba súčiastok prístupných pre údržbu a opravy
Opätovné využitie súčastí a montážnych celkov
Zneškodnenie výrobku
Bezpečné zneškodnenie výrobku
