Environmentálne technológie

Recyklácia je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov, (napr. recyklácia papiera, farebných a ostatných kovov, skla, plastov a pneumatík,…). Recyklácia zabraňuje mrhaniu zdrojov, redukuje spotrebu surových prírodných materiálov, redukuje množstvo uskladnených odpadov a redukuje spotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií skleníkových plynov oproti použitiu surových materiálov.

Recyklácia má svoje nepopierateľné výhody v tom, že priamo prispieva k udržateľnému rozvoju. Je to jeden z troch nástrojov odpadového hospodárstva, pričom prvé dva nástroje sú redukcia a opätovné používanie daného výrobku na ten istý účel alebo na iný účel. Recyklácia nastupuje, keď sú už možnosti prvých dvoch nástrojov vyčerpané. Týmto spôsobom sa prispieva k znižovaniu spotreby prvotných surovín. Získavanie prvotných surovín je mnohokrát energeticky náročné, prípadne zdroj energie, ako ropa, je samotnou prvotnou surovinou, ako je to v prípade plastov. Podľa údajov rôznych svetových organizácii sa dosahujú výrazné energetické úspory pri výrobe materiálov z druhotných surovín. Druhotné suroviny sú energetiky úspornejšie, pretože ich netreba dopravovať z veľkých vzdialeností, ako napríklad ropu, alebo ich netreba tak prácne získavať v čistom stave, ako napríklad hliník z bauxitu. Okrem energie sú procesy recyklácie šetrnejšie aj voči životnému prostrediu, keďže často krát menej znečisťujú ovzdušie a vody.

Napriek tomu, že recyklácia je v princípe užitočná, nie je jednoduchá. Kvalita recyklovanej suroviny mnohokrát pri konvenčných technológiách nedokáže dosiahnuť kvalitu prvotnej suroviny, keďže materiály pri spracovávaní degradujú. Okrem degradácie je problémom aj čistota materiálov, ktorá súvisí s tým, že v jednom výrobku je použitých viacero materiálov, ktoré treba od seba oddeliť. Spotrebitelia taktiež často použijú výrobok nesprávne, čím ho kontaminujú, alebo znížia kvalitu materiálu, z ktorého je výrobok zhotovený. Disciplína človeka je kľúčový faktor úspešnosti recyklácie. Ešte stále je vo výrobkoch väčší podiel prvotných surovín a v komunálnom odpade je ešte stále vysoký podiel materiálov, ktoré je už možno separovať. Získavanie suroviny na recykláciu je tak aj kvôli nedôslednému separovaniu odpadu spotrebiteľmi náročné, pretože sa musí dotrieďovať buď ručne, čo znamená zamestnávanie veľkého počtu ľudí, alebo strojovo, na čo však treba investovať do sofistikovaných triediacich liniek, ktoré sú schopné zo zmiešaného odpadu vybrať jednotlivé recyklovateľné materiály.

Ďalšou prekážkou v recyklácii sú požiadavky spotrebiteľov na kvalitu materiálov použitých vo výrobkoch. Mnohokrát má recyklát porovnateľné úžitkové vlastnosti ako primárny materiál, avšak vzhľadovo sa môže javiť ako horší. Použitie takéhoto materiálu je potom z marketingového hľadiska problematické a odrádza výrobcov od používania druhotných surovín vo svojich produktoch.

Recyklované materiály sú materiály, ktoré už boli aspoň raz použité v nejakom výrobku, ktorého životnosť skončila. Recyklácia materiálov v mnohých prípadoch šetrí náklady, umožňuje zvýšiť produkciu a z environmentálneho hľadiska má niekoľko nesporných prínosov.

• Systém spätného odberu výrobkov na recykláciu môže pre podniky zamerané na využitie lacných materiálov alebo súčiastok znamenať zaujímavý zdroj a obmedzuje potrebu získavať nové materiály a súčiastky. Je teda z pohľadu životného cyklu zaujímavou alternatívou.

• Používanie recyklovaných materiálov potenciálne znižuje množstvo energie potrebnej na vyrobenie výrobku tým, že nie je potrebné vynakladať energiu na ich získavanie. To sa týka predovšetkým energeticky náročných materiálov (hliník, oceľ a pod.)

• Recyklované materiály majú niektoré jedinečné vlastnosti a ich odlišnosť je možné využiť najmä z hľadiska estetického. Napríklad farba recyklovaného papiera ho odlišuje od klasického.

V súčasnosti sú využívané dva druhy recyklovaných materiálov. V prvom prípade sa jedná o nešpecifikovaný priemyslový materiál, ktorý vznikol v priebehu výrobného procesu a nebol použitý vo výrobku. Tento recyklát je len minimálne znečistený cudzími látkami a má takmer rovnaké vlastnosti ako nový materiál.

Druhým typom recyklovaného materiálu je použitý materiál z priemyslových zdrojov alebo domácností. Tento materiál sa zbiera, triedi a čistí, ale miera jeho kontaminácie cudzími látkami je vždy vyššia, ako u nepoužitého recyklátu.

Pokiaľ sa dizajnér rozhodne nahradiť časť materiálov vo svojom výrobku recyklovanými materiálmi, musí zohľadniť nasledujúce kroky:

• Určiť požadované výkonnostné parametre recyklovaného materiálu pre zaistenie kvality výrobku
• Požadovať od dodávateľa recyklovaného materiálu informácie o jeho kvalite z hľadiska prímesí a ďalších odchýliek od pôvodného materiálu
• Brať do úvahy, že cena recyklovaného materiálu závisí na jeho zdroji, percentuálnom obsahu pôvodného materiálu, miere kontaminácie a fyzikálnych vlastností.
• Brať do úvahy, že niektoré recyklačné procesy sú tak energeticky náročné, že dopady recyklátu na ŽP sú niekedy vyššie, ako dopady nového materiálu.

Za recyklovateľné materiály považujeme tie, ktoré sa dajú ľahko recyklovať v závislosti na druhu materiálu a dostupnej recyklačnej infraštruktúre. Použitie recyklovateľného materiálu vo výrobku potenciálne znižuje jeho dopad na ŽP a je výhodné z hľadiska výrobcu (v prípade, že bude v budúcnosti alebo je nútený zaistiť spätný odber a odstránenie výrobku) i z hľadiska spoločenskej nutnosti znižovať objem ťažko odstrániteľného odpadu. U recyklovateľných materiálov je dôležitá technológia ich recyklácie, ktorá by nemala byť náročnejšia než výroba nového materiálu. Pre zaistenie efektívnej recyklácie je  zásadná existencia zberného systému. Recyklovateľnosť materiálov použitých vo výrobku je možné uľahčiť nasledovnými opatreniami:

• Použitie jedného druhu materiálu pre celý výrobok alebo každú jeho jednotlivú časť.
• Pokiaľ nie je možné použiť jeden druh materiálu pre celý výrobok, doporučuje sa použiť vzájomne kompatibilné materiály. Napr. u plastov možno kombinovať SAN, ABS, PC, PET, PMMA, alebo PVC, SAN a PMMA
• Nie je vhodné miešať kovy. Napr. oceľové súčiastky s meďou, hliník so železom, atd.
• Recyklácia uľahčuje elimináciu ťažko oddeliteľných materiálov, ako napr. kompozity, lamináty, výplne, výstuže sklených vlákien, atd.
• Čo najmenej používať obtiažne odstrániteľné látky ako lepidlá či fólie.

Samostatnú kategóriu tvoria výrobky, ktoré vznikajú ako „manifesty“ dizajnu z odpadu. Ide o vdýchnutie nového života starým veciam. Pretransformovanie odpadov do podoby často veľmi kvalitného a jedinečného dizajnu produktov, najčastejšie nábytku, svietidiel ale aj doplnkov domácnosti, ktoré sú svojou jedinečnosťou schopné plniť nie len požadovanú funkciu, ale pôsobia v interiéri ako malé umelecké diela.

V tomto prípade však treba vnímať tieto doplnky skutočne len ako pozitívny počin dizajnéra v zmysle vyjadrenia vlastného smerovania, názoru či hobby.   Nedá sa v tomto prípade hovoriť o daných produktoch ako o ekodizajne!

Pri využití odpadu (alebo jeho častí) v pôvodnom tvare rôznymi kombináciami alebo vhodným spájaním (často aj spolu s neodpadovým materiálom) sa vytvárajú nové veci. Pôvodná funkcia sa zmení na inú. Pozitívne je, že takýmto „kreatívnym využívaním a zbieraním odpadu“ sa zaoberajú aj „dizajnérske celebrity“. V súčasnosti je dobré vidieť remeslo a dizajn ako laboratórium umeleckého a technického experimentálneho preformulovávať vkus spotrebiteľa.

Krásnu myšlienku v zmysle prezentovania recyklovaného dizajnu ako novodobého remesla vyjadril slovenský dizajnér Tibor Uhrín, ktorého produkty spriaznené s tradíciou  a experimentujúce s novými technológiami v odbore drevovýroby a spracovania odpadu dostávajú ráz súčasného remesla:

„Dnes sa remeslo mení, podlieha novým vplyvom a kreatívnym spojeniam predovšetkým prekrývaním sa s princípmi dizajnu. Remeslo v zmysle „zručnosti“ môže s prispením dizajnu (kreativity) a autorského vkladu vytvoriť kvalitu v úplne iných materiáloch, ako sú tradične používané, hoci nájdené na skládke odpadu. Pre tradíciu remesla a pravdepodobne ani pre ekológiu zatiaľ tieto súvislosti nemajú až taký význam. Sú významné skôr pre formujúce sa nové hodnotové hľadisko. Cieľom je zmena postoja, vychovávanie nového kultivovaného konzumenta, ktorý dokáže oceniť aj ekologické aspekty predmetov, ktoré používa.“¹

V prenesenom zmysle slova boli prvými dizajnérmi z odpadu umelci tvoriaci v duchu ready made. Ready-made je už vytvorený artefakt, často priemyselný produkt, neosobný, nájdený, ktorému sa umenie len „prepožičia“. Jedným z prvých bola napríklad Fontána od Marcela Duschampa, ktorá bola pôvodne obyčajným pisoárom. Ready made je však chápané čisto v zmysle umenia. Ide teda o vytváranie umeleckého diela, zatiaľ čo na rozdiel od recyklovaného dizajnu je pre nás dôležitejšia nová funkcia vytvoreného výrobku, kde sa „umelecký dojem“  stáva pridanou estetickou hodnotou.

Avšak, práve upozorňovanie verejnosti na problematiku ekodizajnu formou vzniku týchto jedinečných kúskov je príjemná cesta ako zmeniť myslenie spoločnosti.

Tie výrobky vytvorilo počas nedávneho workshopu v r. 2011 vo Vzdelávacom centre Záježová osemnásť dizajnérov, študentov a domácich kutilov pod vedením skúsených expertov.