Trvalo udržateľný rozvoj je taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Medzi hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie v čo najmenej pozmenenej podobe.
Pojmy trvalá udržateľnosť (sustainability) a trvalo udržateľný rozvoj (sustainable development) sa začali používať začiatkom 70-tych rokov najmä v súvislosti s poznaním, že nekontrolovateľný rast akéhokoľvek typu (populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.) nie je udržateľný v prostredí existujúcich obmedzených zdrojov. Medzníkmi vo všeobecnom zavedení a rozpracovaní koncepcie TUR (trvalo udržateľného rozvoja) boli najmä správa „Naša spoločná budúcnosť“ (Brundtlandtová a kol., 1987) a Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro (1992). Najvýznamnejší dokument z tejto konferencie pod názvom AGENDA 21 je považovaný za základné východisko pre spracovanie stratégií TUR na všetkých úrovniach.
Slovenská stratégia trvalo udržateľného rozvoja ho charakterizuje ako cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva (miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodného spoločenstva), ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dedičstvo.
Európsky parlament definoval udržateľný rozvoj ako „zlepšovanie životnej úrovne a blahobytu ľudí v medziach kapacity ekosystémov pri zachovaní prírodných hodnôt a biologickej rozmanitosti pre súčasné a budúce generácie.“
Obr. trvalo udržateľný rozvoj
Bez hĺbkovej znalosti mechanizmov trvalo udržateľného rozvoja priemyselný dizajnér nebude mať budúcnosť. Dôvodov je niekoľko:
- rastúca populácia
- zvyšujúci sa štandard života
- obmedzené zdroje surovín
- energetická závislosť (nerovnomerná distribúcia a konflikty, neefektívne technológie)
„Priemyselný dizajnér musí byť v budúcnosti schopný navrhnúť výrobky tak, aby nezhoršil situáciu budúcim generáciám. Nie kvôli tomu, aby sme robili ”správnu” vec z morálneho hľadiska, ale predovšetkým kvôli tomu, že to je dlhodobo ekonomicky výhodné a investori to od dizajnéra budú žiadať.“
B. Kierulf
