„Tieto materiály označujeme ako alternatívne, prírodné či tradičné stavebné materiály. Patria medzi ne najmä drevo, slama, hlina, ovčia vlna, korok, konope, trstina či celulóza. Hoci mnohé z nich ľudstvo využívalo na stavebné účely celé tisícročia, v minulom storočí sa od nich (aj) pod vplyvom „moderných“ materiálov a technológií odklonilo. Zvyšujúce sa ekologické povedomie v kombinácii s narastajúcim množstvom alergií a astmatických ochorení však podporilo ich návrat. Prírodné materiály rozdeľujeme na obnoviteľné materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu a anorganické prírodné materiály.
Korok
Korok je už od nepamäti známy, ako výborná prírodná surovina. Vďaka svojej bunkovej štruktúre, je korok dokonalý zvukový, tepelný, ale aj antivibračný izolant. K popredným vlastnostiam korku patria aj vlastnosti ako: nenasiakavosť, neabsorbuje prach, vyrovnáva teplotu a vlhkosť vzduchu v interiéri, neposkytuje prostredie roztočom, zabraňuje tvorbe plesní a vysoko odoláva zmenám štruktúry a starnutiu. Práve tieto vlastnosti zaraďujú korok medzi materiály, ktoré sú vysoko žiadané v rôznych priemyselných odvetviach. V súčasnosti, keď dôležitú rolu pri navrhovaní produktu zohráva jeho životnosť a recyklovateľnosť, analýzy životného cyklu ukazujú, že použitie korku na bytové produkty je ekologicky prívetivejšie a udržateľnejšie, ako iné druhy dreva. Korok ponúka takmer ideálnu cestu k uspokojeniu potrieb návrhára aj životného prostredia. Najväčším benefitom ostáva fakt, že korkové stromy nemusia byť zničené pri ich využití, ale proste sú len zbavené ich kôry.
Slama
Slama sa považuje za odpad z poľnohospodárskej výroby. V stavebníctve však znovu nachádza svoje uplatnenie. Medzi jej hlavné prednosti patria jej izolačné vlastnosti, napríklad v porovnaní s výplňou stien zo sklenej vaty má slama 4-krát lepšiu izolačnú hodnotu. Dôveru v tento materiál podkopávajú tvrdenia typu „slama je horľavá“ alebo „je citlivá na vodu“. Keďže sa slama lisuje pod tlakom do balíkov, prístup kyslíka je obmedzený, a teda aj horenie. Čo sa týka druhého tvrdenia, je samozrejmé, že slamené balíky treba dostatočne chrániť pred vodou (zastrešením, kvalitnou omietkou).
Zlisovaním obilnej slamy a jej oblepením recyklovateľnou lepenkou sa vyrába ďalší alternatívny prírodný stavebný materiál známy ako ekopanel. Vďaka zhustenému jadru veľmi dobre tepelne izoluje, je robustný, pevný a ohňovzdorný.
Konope a ľan
Pestovanie ľanu má na Slovensku veľkú tradíciu z hľadiska rozvoja textilného priemyslu v minulosti. Ľanový olej sa napríklad používa na výrobu známeho materiálu linolea. Konope bolo vďaka svojim vlastnostiam obľúbeným stavebným materiálom. Prednosťami konopnej izolácie (konopné rohože, ale aj fúkané konope) sú jej vynikajúce tepelno a zvukovo-izolačné vlastnosti. Vďaka nízkej hustote (30 kg/m3) sa prioritne používa ako výplňový materiál rámových konštrukcií – medzi krovy, stojky a trámy a ako hlavná tepelnoizolačná vrstva v streche, stene a stropoch. Do výroby nábytku vstupujú tieto materiály ako polotovary textilného a chemického priemyslu. Pri výrobe čalúneného nábytku sú to poťahy, izolačné a začisťovacie textílie, popruhy, ľanové lepenky. Ľanový olej má široké použitie v oblasti povrchovej úpravy interiérových prvkov.
Vŕbové prútie
Materiál má vynikajúce úžitkové vlastnosti s príjemnou haptikou a s pozitívnym vplyvom na mikroklímu obytných priestorov. Jeho spracovanie hlavne v košikárstve má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Ako konštrukčný materiál sa používa na výrobu sedacieho nábytku.
Ratan
Ratan je prírodný materiál, ktorý sa vyrába zo stoniek plazivej palmy Calmus. Jedinou nevýhodou ratanu je, že jeho tenké a veľmi dlhé kmene rastú pomaly, takže je možné drevo spracovať až po dvadsiatich až tridsiatich rokoch. V Európe sa tento prírodný materiál objavuje okolo roku 1 700, kedy si ho obľúbili najmä Angličania vo svojich zimných záhradách. Dnes zažíva svoju slávu predovšetkým u nás. Výhodné na ratane je to, že ho možno jednoducho a efektívne kombinovať s ostatnými typmi materiálov – sklom, kovom i drevom. Užívatelia ocenia jeho vysokú pružnosť, nízku hmotnosť a priedušnosť. Nábytok z ratanu je zároveň pomerne trvanlivý a ľahko sa udržuje a ošetruje.
Medzi ďalšie obnoviteľné suroviny rastlinného pôvodu zaraďujeme jutu, sisal, kapok, latex, ramiu, bavlnu, kokos, trstinu a iné.
Suroviny živočíšneho pôvodu, ktoré sa získavajú zo živých zvierat:
Ovčia vlna
Izolácia z ovčej vlny je vynález prírody: čím extrémnejšie podmienky, tým viac sa prejavia jej pozitívne vlastnosti. Ovčia vlna prirodzene absorbuje vlhkosť, čím zabraňuje jej kondenzácii v konštrukcii. Ovčie vlákna sa veľmi ľahko prispôsobujú rôznym dutinám a priestorom v konštrukciách a vďaka svojej mechanickej pružnosti spoľahlivo zaisťujú tvarovú stálosť izolácie a jej funkčnosť na veľmi dlhý čas. V nábytkárstve nachádza svoje uplatnenie hlavne pri výrobe poťahových textílií a matracov. Produkt z ovčej vlny, plsť predstavuje veľmi zaujímaný materiál, z ktoré vzišlo už množstvo zaujímavých dizajnérskych návrhov.
Medzi ďalšie suroviny patria napríklad konské vlásie alebo včelí vosk a lanolín.
Suroviny živočíšneho pôvodu, ktoré sa získavajú z neživých zvierat:
Usne
Vysoko kvalitné usne v porovnaní s inými sú trvácnejšie, čo je samo o sebe šetrné k životnému prostrediu a časom sú na sto percent recyklovateľné. Koža je vedľajším produktom mäsového priemyslu, zvieratá sú chované a porážané na potraviny a ich koža predávaná garbiarňam, kde je zušľachtená a transformovaná do finálnych výrobkov ako nábytok, odevy, obuv, atď.
Vyčiňovanie holiny na useň je najdôležitejším úsekom garbiarskej výroby. Je to fyzikálno-mechanický proces, pri ktorom sa surová koža mení na useň. Useň musí byť: mäkká, pružná, odolná vode, na suchu nesmie tvrdnúť, ohybná. Vyčiňovanie sa môže uskutočňovať: soľami chrómu, hliníka, formaldehydom aj tukmi. Najviac sa kože vyčiňujú soľami chrómu. Používajú sa ako rukavičkárske, obuvnícke a technické usne. Sú ľahké, pevné, dobre farbiteľné. Usne vyčiňované soľami hliníka neodolávajú vode.
Z hľadiska environmentálnej záťaže je najproblematickejšie znečisťovanie odpadových vôd. V prípade usní platí zameranie sa na podniky s kvalitnými BAT (best available Technologies) technológiami výroby a kvalitnou environmentálnou politikou.
Ekokoža
V dnešnej dobe je často snaha obchodníkov umiestniť svoj tovar na trhu tak obrovská, že zneužívajú pojmy ako ekológia či ekologický vo svoj prospech a výrobkom v rámci marketingovej kampane prisudzujú prívlastok „eko“, aj keď k tomu nemusí existovať akýkoľvek pádny dôvod.
Aj v oblasti kožiarskeho priemyslu sa tento pojem udomácnil veľmi rýchlo a na trhu sa objavila tzv. „ekokoža“. Jej definícia však neexistuje a nepozná ju ani Medzinárodná Únia garbiarskych chemikov. Jej výroba je porovnateľne ekologická, či neekologická, ako výroba pravých lícnych koží alebo štiepenky a jej užívateľské vlastnosti sú sotva porovnateľné s pravou kožou. V každom prípade pod týmto pojmom môže každý predajca rozumieť niečo iné. Na trhu sa ako „ekokoža“ predávajú ako špiepenky, tak aj niektoré koženky. Pri jej výbere si preto overte ako kvalitu, tak aj pôvod.
Hlina
Hlina môže slúžiť ako nosná konštrukcia aj ako estetický prvok. Často sa používa v kombinácii s drevom a slamou, pretože dokáže ochrániť celulózu absorpciou nadbytočnej vlhkosti. Zároveň je ochranou proti požiarom. Hlina pohlcuje škodlivé výpary a masívne hlinené konštrukcie dokážu pohltiť nielen hluk (zvuková izolácia), ale napríklad aj mikrovlnné telefónne signály, takže dochádza k znižovaniu pôsobenia elektrosmogu. V stavebníctve sa hlina používa na výstavbu vo forme nepálených tehál, váľkov alebo aj ako „nabíjaná“, podlahovina, prípadne ako omietka. Prednosťou hliny je jej dostupnosť – íl, z ktorého možno vyrábať nepálené tehly, zdravé omietky či stavať pece. Nevýhodou tohto materiálu je, že sa takéto stavby nehodia do povodňových oblastí.
Prírodný kameň
Kameň ako každý iný prírodný materiál má neopakovateľné vlastnosti, ktoré sú vždy jedinečným výtvorom prírody. Jeho vzhľad i fyzikálno-mechanické vlastnosti sa umelými napodobeninami nedajú dosiahnuť. Ľudskou skúsenosťou preverená funkčnosť a estetická hodnota prírodných kameňov poskytuje navyše záruku vysokej kvality na mnoho rokov. Prírodný kameň skrášli akékoľvek prostredie, ozvláštni priestor a prepožičia mu kus svojej nevšednosti a originality. Tento stavebný materiál je už stáročia preverený. Je obľúbený ako v exteriéri, tak aj v interiéri. Jeho využitie sa behom času však zmenilo. Ako stavebný materiál je využívaný skôr na stavbu múrikov či plotov, o to viac je však cenený pre svoju estetickú hodnotu a nadčasovosť. Často ho volíme pre obklady múrov, podlahy, či dláždenia okolia domu. Jeho širšiemu využitiu veľkou mierou napomáhajú aj moderné technológie spracovania. Najväčšou špičkou je opracovanie hornín na CNC strojoch, kde kameň postupne prechádza jednotlivými operáciami od začiatočného delenia cez jemnejšie tvarovanie až po konečné povrchové úpravy. CNC stroje umožňujú obrábať kameň aj priestorovo do najrôznejších nepravidelných tvarov. Ich prednosťou je presnosť, rýchlosť a výsledná kvalita, ktorú nie je možné porovnávať s ručnou prácou.
Kremenec
Je extrémne tvrdá sedimentárna hornina obvykle šedej až hnedej farby s jemne zrnitou textúrou, veľmi odolná proti poveternostným vplyvom aj mechanickému poškodeniu.
Žula (granit)
Je hlbinná vyvretá, výrazne zrnitá hornina v rôznych odtieňoch šedej, často s modravým či s jantárovým nádychom. Známe sú aj žuly červené. Pri ťažbe sa primárne láme do kvádrov či silných lavíc, guľaté alebo oblé tvary sú výnimkou. Používa sa ako stavebný kameň, v surovej či leštenej úprave tiež ako dlažbový alebo obkladový materiál, menej kvalitný sa spracováva na štrk.
Andezit
Sopečná vyvrelina, obsahujúca veľké množstvo oxidu kremičitého. Najčastejšie sa ručne štiepa na platne nepravidelných tvarov a priemerov. Má výborné fyzikálne a mechanické vlastnosti, je odolný proti mrazu, nenasiakavý, vysokopevný v tlaku bez ohľadu na vlhkosť. Jeho prednosťou je aj široká farebná škála od tmavo šedej cez zelenú a červenú až k hnedej a čiernej.
Čadič (bazalit)
Veľmi tvrdá sopečná vyvrelina tmavej farby. Láme sa do stĺpcovitých útvarov, v surovej forme sa však nepoužíva, taví sa v čadičových zlievárňach a vyrábajú sa z neho dlažby, žľaby a potrubia. Tavenina sa tiež rozvlákňuje, z pevných a ohybných vlákien sa vyrábajú vysokokvalitné technické tkaniny.
Pieskovec
Usadená, z veľkej časti kremencová hornina, najčastejšie žltkavá, môže však byť aj šedá, červená alebo dokonca viacfarebná. Zloženie sa líši podľa miesta výskytu. Ľahko sa mrví a oproti iným horninám rýchlo zvetráva, používa sa preto skôr na obklady a kamenické práce, v menšej miere na dlažby.
Mramor (kryštalický vápenec)
Hornina pôvodne bielej farby, je však sfarbená obsiahnutými nerastmi či organickými látkami obvyklými v mieste výskytu. Už od staroveku veľmi cenený a vyhľadávaný materiál v sochárstve aj v stavebníctve. Dobre sa reže aj leští, vďaka rozmanitej štruktúre aj farebnosti sa používa skôr k dekoratívnym účelom. Ako dlažba sa používa narezaný na kocky, a to najčastejšie pri pokladaní dlažby mozaikových rôznofarebných chodníkov.
Travertín
Travertín, alebo sopečná vyvrenina, je odroda vápenca používaná ako stavebný materiál na stavebné, alebo dekoračné účely, vhodný je na obkladanie stien, stavbu plotov, skaliek, a záhradných prvkov.
